Koreninová záhrada

Založte si vlastnú koreninovú záhradku

     Koreninové hriadky majú byť z praktických príčin v blízkosti domu, aby nebolo treba nosiť z ďaleka čerstvé, aromatické rastliny. Pre mnohé rastliny je dôležité, aby sa sadili na miesta chránené pred prudkým slnečným svetlom a vetrom. Je však potrebné, aby zeleninová hriadka dostala aj slnečné svetlo, lebo takto sa najlepšie vyvíja ich sila a aróma. Najideálnejším miestom je niektoré tienisté miesto našej záhrady: je aj chránené, aj teplé. To, na koľkých štvorcových metroch máme pestovať koreniny alebo vytvoriť bylinový kútik, musíme rozhodnúť sami, berúc do ohľadu všetky okolnosti. Rozhodujúcim faktorom nie je iba veľkosť a vhodnosť záhrady, počet a požiadavky rodiny, ale aj túžby po novom, experimentovanie.

     Vo všeobecnosti pre jednu rodinu stačí hriadka 2 až 10 štvorcových metrov, aby sme mali čerstvé byliny, dokonca, aby sme vhodné množstvá usušené alebo osolené odložili aj na zimu. Na väčšinu koreninových rastlín stačia 1 až 2 riadky. V takomto prípade treba dodržať medzi druhmi potrebnú vzdialenosť. Tam, kde je potrebné menšie množstvo (saturejka, palina dračia, šalvia, medovka atď.), zasadíme niekoľko koreňov.

Pri rozdelení hriadok treba brať ohľad na to, že rastliny majú rôznu výšku

Podľa toho treba teda obsadiť vhodne vytýčený koreninový kútik. Napr. ligurček, palinu dračiu treba posadiť dozadu, majorán do stredu, petržlen dopredu.

Príklady rastlín:

     Treba brať ohľad aj na to, či je rastlina viacročná alebo jednoročná, prípadne dvojročná. Viacročné umiestnime totiž dozadu, prípadne osobitne, zatiaľ čo jednoročné a dvojročné pestujeme na ľahko prístupnom mieste (pred viacročnými alebo v inej časti záhrady).

Príklady rastlín:

Podľa možnosti vhodne ohraničíme jednotlivé druhy a vytvoríme hriadky tak, aby zostalo dostatok miesta na ošetrovanie a zber rastlín. Je zvykom položiť medzi rastliny aj kamenné platne, aby boli dobre prístupné zo všetkých strán. 

     Koreninové rastliny možno upraviť podľa estetických hľadísk v skupinách ako okrasné rastliny. Šalvia, yzop, levanduľa, materina dúška sú pekné a príjemné rastliny; yzop a levanduľa môžu sa sadiť aj do skalky. 

     Koreninové rastliny sa rozmnožujú obyčajne zo semena alebo z častí rastlín vegetatívne (delením koreňov, koreňovými výhonkami, časťami bylí). 
     Semeno predávajú v obchodoch osobitne na použitie v domácich záhradách, balené vo vrecúškach. Vrecúška obsahujú v závislosti od druhu 5 až 10 g semena, čo stačí na zasiatie 2 až 10 m2, alebo na vypestovanie asi 100 sadeníc. Toto množstvo úplne stačí na pestovanie v záhradke. Na vrecúškach je uvedený čas a miesto siatia. V domácej záhrade sadíme semeno zväčša na definitívne miesto. Okrem siatia na miesto sa však môže vyskytnúť aj potreba pestovania priesady. Obidve metódy sú pomerne jednoduché. 
     Pri sejbe na miesto je účelné siať do riadkov alebo hniezd vopred vyznačených šnúrou v 100 až 120 cm širokých hriadkach. Keď je zem suchá, zatlačíme pôdu v mieste riadkov, alebo polejeme mierne povrch pôdy. Najsprávnejšie je niekoľko dní vopred poriadne hlboko namočiť okopané hriadky a len čo zem dostatočne oschne, s.; Jeme do vlhkej pôdy. Vlhká pôda, najmä keď je viazaná a náchylná na tvorbu kôry, sa nesmie silno potlačiť. Dobré je pôdu pred sejbou prerýľovať, aby bola priepustnejšou pre vodu. 
    Pri pestovaní priesady treba zasiať semeno 4 až 8 týždňov pred termínom výsadby. V lete môžeme samozrejme siať aj do voľnej pôdy.

     Semeno sejeme vo vyhriatej miestnosti do črepníka, debničky, prederavenej nádobky od smotany (napr. v kuchyni) a keď je to možné, po vzídení uložíme na svetlejšie, ale trochu chladnejšie miesto (medzi okná, na uzavretý balkón, verandu) a dovtedy pestujeme, kým sa nevyvinú 2 pravé listy. Potom v priebehu niekoľkých dní - keď nie je veľmi zima - otužujeme rastliny vonku na chránenom mieste a na noc ich dáme do uzavretej miestnosti iba vtedy, keď máme obavy pred mrazom. 
     Takto vypestovanú priesadu presadíme už do fóliovej hriadky bez vyhrievania alebo do predierkovaného pohára z plastov a iba po zakorenení ich vyložíme von. Počas pestovania priesady nesmieme zabudnúť na polievanie. Preto treba vypáliť do pohárov z plastov dierky, aby sa zabezpečil odvod nadbytočnej vody a výmena vzduchu v prostredí, podobne ako v črepníku. 

Keď priesadu nepestujeme sami, zaobstaráme si ju zo spoľahlivého miesta. Podobne aj iné množiace materiály.

Niekoľko dobrých rád v súvislosti so semenom:

• So zaobstaraním semena nečakáme do termínu sejby. Zakúpime si potrebné množstvá už v decembri, januári. Kupujeme iba najmenšie potrebné množstvá. 
• Len toľko semena vysejeme, koľko potrebujeme. 
•  Zvyšné semeno uschováme vo vrecúškach, na suchom, chladnom a tmavom mieste do použitia. Na vrecúškach uvedieme rok zaobstarania. Mnohé druhy semena sú klíčivé aj v nasledujúcom roku. Keď nemáme príležitosť na pokusné klíčenie, radšej si zaobstaráme čerstvé semeno.
• Niektoré rastliny, ako sme spomenuli, rozmnožujeme nepohlavne, napr. chren z koreňových odnoží, cesnak zo strúčikov, pažítku a rebarboru aj delením koreňa, rozmarín 
  z odrezaných výhonkov vopred zakorenených v piesku.

Čo potrebujete vedieť o ošetrovaní:

• Koreninové rastliny treba starostlivo polievať, aby sme ich chránili pred vyschnutím. Do polievacej vody môžeme pridať (1 až 2 razy) výživnú soľ (hnojivo) v určenej koncentrácii. 
• Aj pri najstarostlivejšom siatí sa môže stať, že mladé rastliny rastú husto. Treba nadbytočné rastlinky po vy trhávať, aby sme zostávajúcim rastlinám zabezpečili potrebný vývoj. 
•  Veľmi potrebná je ochrana rastlín, aby boli zdravé. Najlepšou ochranou pred chorobami a škodcami je starostlivé pestovanie rastlín. 
• Burinu treba stále a bez zvyšku odstraňovať. 
• Choré rastliny spálime a nedávame ich do kompostu v záhrade. 
• Veľmi opatrne používame chemické prostriedky na ochranu rastlín a herbicídy. Myslíme na to: každé korenie je požívatina a zväčša ho kladieme na stôl surové.

Všeobecné praktické rady pre pestovateľov korenín:

• Malú plochu možno šikovným využitím zväčšiť. Poradie rastlín treba zvoliť tak, aby po jednej nasledovala druhá, aby sme nemali nikdy holú zem.
• Petržlen a cibuľu (zo semena) nesejeme do úzkeho riadku, ale rozsypeme ich rovnomerne na pás široký ako dlaň, lebo takto nemusíme veľmi jednotiť rastliny.
• Cibuľu zasadenú neskoro na jeseň možno zberať na jar. Na uvoľnenú pôdu možno zasadiť rastliny pestované z priesady.
• Na pôde uvoľnenej do začiatku augusta možno ešte do jesene vypestovať chutnú jesenno-zimnú reďkovku, cviklu atď.
• Do pôdy uvoľnenej na jeseň môžeme zastrčiť cesnak, cibuľku.
• V záujme lepšieho využitia malého priestoru môžeme namiesto vyhotovenia hriadok obrábať celú plochu. Využijeme tak aj miesto, ktoré by bolo treba na chodníčky. 
• Termín sejby ovplyvňuje počasie, kvalita a teplota pôdy, poloha plochy atď. 
• Veľká časť korenia a zeleniny sa môže siať od skorej jari do začiatku jesene.
• So sejbou do voľnej zeme treba počkať, kým sa pôda nezohreje. Ak sa semeno zaseje priskoro do pôdy, ktorá je studenšia ako optimum, uleží sa v zemi a môžu ho napadnúť choroby a škodcovia. Vo vhodne zohriatej pôde semeno klíči rýchlo a mohutne. 
• Odporúča sa v záhradke meniť každé 2 až 3 roky miesto hriadky. Úrodnosť rastlín pestovaných viac rokov na tom istom mieste z roka na rok klesá, na druhej strane sa rozmnožia škodcovia charakteristickí pre danú odrodu.